Správne vykurovanie so sebou prináša množstvo otázok. Pozrite sa s nami na tie najčastejšie.
Ako by malo vyzerať optimálne vykurovanie domácnosti v zimnom období? Akú teplotu je vhodné udržiavať v jednotlivých miestnostiach určených na bývanie?
Optimálna teplota je subjektívna, ale mala by sa pohybovať v rozmedzí od 20°C do 24°C podľa toho, aká úroveň komfortu vám vyhovuje. Pri nižších teplotách existuje riziko, že dôjde k prílišnému ochladeniu obvodových stien a následnej kondenzácii vodných pár na vnútorných stenách, čo spôsobuje vznik plesní.
Akú časť z účtu za teplo dokáže ušetriť domácnosť optimálnou reguláciou kúrenia?
Optimálna regulácia vykurovania znamená, že neprekurujeme. V každej miestnosti máme takú teplotu, aká sa práve vyžaduje. Znížením teploty o 1°C domácnosť ušetrí cca 6 % nákladov na vykurovanie.
Väčšina domácností na Slovensku je vybavená iba jedným termostatom. To zapríčiňuje problémy s prekurovaním, resp. nedokurovaním niektorých miestností alebo podlaží. Termostat meria teplotu iba v jednej miestnosti a vypína/zapína kotol podľa toho, aká je teplota tam, kde je umiestnený. Jeden termostat neumožňuje riadiť teplotu nezávisle; nie je možné mať v každej miestnosti nastavenú komfortnú teplotu (napr. 23°C) v čase, keď je miestnosť využívaná a udržiavaciu teplotu (napr. 20°C), keď v nej nie sme. Na to slúži Zónová regulácia vykurovania, pomocou ktorej rozdelíme byt alebo dom do nezávislých zón. Teplota sa riadi pomocou prednastavených programov podľa životného štýlu obyvateľov. Takýmto riadením teploty počas dňa nezávisle v každej miestnosti dokážeme ušetriť cca 12 % nákladov na vykurovanie.
Ako by sa malo správne narábať s termostatickým ventilom? Je vhodné vypínať ho v miestnostiach, v ktorých nepotrebujete/nechcete kúriť?
Termostatický ventil je nevyhnutným predpokladom na správnu reguláciu teploty v miestnostiach. Dôležitá je však práca s ním. Základným spôsobom je osadenie termostatického ventilu mechanickou termostatickou hlavicou. Tá funguje ako elektrická poistka, nepovolí spustenie vyššej teploty, ako je nastavená. Ak však užívateľ chce meniť teplotu, napr. znížiť ju, keď je v práci, musí mechanicky prestaviť každú hlavicu osobitne.
Ďalšou možnosťou je osadenie termostatických ventilov elektronickými hlavicami, ktoré sú súčasťou zónovej regulácie vykurovania. Tie riadia teplotu spojito podľa nastaveného programu - nemusíte teda robiť nič. Navyše, máte možnosť zmeniť program cez mobilnú aplikáciu. Často sa stáva, že ideme na víkend preč a zabudneme stlmiť kúrenie. Cez mobil to môžeme urobiť na diaľku.
Úplné vypínanie kúrenia, čiže zavretie radiátora, sa neodporúča. Ak by totiž došlo k výraznému podchladeniu miestnosti, energia minutá na spätné nahriatie môže byť väčšia, ako keby sme kúrenie iba utlmili. Odporúčaný rozdiel teplôt medzi komfortnou a útlmovou teplotou počas dňa je 3°C.
Prečo je dôležité v zimnom období správne vetrať?
Dôvodom je vlhkosť vnútorného vzduchu. Tá vzniká tým, že dýchame, varíme či perieme… Čím je vlhkosť vzduchu vyššia, pri o to väčších teplotách dochádza ku kondenzácii pár. Vetraním docielime výmenu vzduchu s vysokou vlhkosťou za vzduch s nižšou.
Aké pravidlá platia pre dostatočné vetranie bytu/domu počas vykurovacej sezóny? Ako by sa malo/nemalo postupovať?
Vetrať by sme mali krátko a intenzívne, aby sa vymenil vzduch, ale nepodchladili sa múry a povrchy vo vnútri.
Ako vetrať zateplený a nezateplený dom? Malo by sa postupovať rozdielne?
Keďže zateplenie bráni prestupu vodných pár cez póry v múroch, zateplený dom si vyžaduje väčšiu potrebu na vetranie. Je to totiž jediný spôsob, ako sa zbaviť vnútornej vlhkosti.
Aké najčastejšie chyby robia ľudia v súvislosti s vetraním počas zimy?
Nedostatok vetrania a kúrenia. Kúrenie totiž neslúži len na to, aby sme mali v priestoroch teplo, ale aj na to, aby nedochádzalo ku kondenzácii vlhkosti.
Za akých okolností sa môžu prejaviť negatívne následky nesprávneho/nedostatočného vetrania (vlhkosť, plesne na stenách, rosenie okien…)? Ako sa ich vyvarovať, resp. ich riešiť?
Problém nastáva vtedy, keď vlhkosť začne kondenzovať na miestach, kde sú steny najviac podchladené. Vlhkosť sa najčastejšie prejaví v podobe zvlhnutých múrov a omietok, ktoré sú živnou pôdou pre plesne.
Tvorbe plesní sa dá predísť správnym zateplením. Ak je každý konštrukčný prvok budovy správne izolovaný, eliminuje sa riziko tepelných mostov. Tepelný most je miesto, kde je povrchová teplota vnútorných konštrukcií nižšia vplyvom nezaizolovania časti steny či nosníka.
Ak už plesne existujú, je dôležité sledovať vlhkosť vzduchu v miestnosti, vetrať a upraviť režim v domácnosti. Bielizeň by sme nemali sušiť v interiéri, popr. by sme mali používať sušičku; a pri varení by sme mali zapínať odsávač pár. Takisto je potrebné zvýšiť teplotu v miestnosti, aby sa zvýšila povrchová teplota stien. Tú je možné skontrolovať termokamerou. Ďalej je potrebné zabezpečiť prúdenie vzduchu okolo miest, kde dochádza ku kondenzácii, aby bolo zabezpečené spätné odparovanie vlhkosti a následné odvetranie. Napríklad, radiátory sa umiestňujú pod okná práve preto, aby sa nerosili a mali dĺžku aspoň 80% šírky okna. Takisto by parapety nemali byť príliš široké, aby nebránili cirkulácii teplého vzduchu okolo povrchu rámu a skla okennej konštrukcie.
Ako súvisí nesprávne/nedostatočné vetranie s peňaženkou spotrebiteľa? Má na ňu negatívny vplyv? Aké sú riziká v tomto smere?
Čo sa týka financií, vplyvom vlhkých stien dochádza k degradácii muriva, omietok a náterov, a je potrebná ich rekonštrukcia.
